zlá.

3. listopadu 2013 v 14:54 | kamíč |  kecáme

Zobúdzam sa s pachuťou ďalšieho ubíjajúceho rána v ústach.
Cítim ako ležím v posteli ale telo sa zdá priťažké na akýkoľvek pohyb. Otváram oči a zvraštím čelo, zase ich privriem, nepáči sa mi, že sa v izbe nachádza toľko svetla.
Zaostrievam na okolitú realitu, známe miesto zaplavené svetlom a potiahnuté modrým filtrom.
Zhlboka sa nadýchnem a oči zavriem.
Stále rovnaká.
A stále rovnaká chuť a pach letného polojasného rána, navodzujúci dojem prázdnoty.
Zvláštne letné dni, kedy mám náladu len zavrieť oči a prespať všetky tie ťažké chvíle, čo mali prísť a prídu. Vyhnúť sa rozhodnutiam, ktoré musia prísť a prídu.Ale hlavne sa ušetriť týchto prekliatych rán a zobúdzaní sa do okolitého neovplyvnitelného sveta. Ušetriť sa takýchto rán, ktorých vôňa predurčuje ďalší prázdny deň a pripravuje ma naň slabým odvarom. Prečkávam ho v posteli so zavretými očami bez štipky únavy. Vnímam okolité zvuky aj keď odmietam. Cinkot riadov. Plačúce dieťa. Zvuky reálneho života. Životov okolo mňa a v tom momente mimo mňa. So zavretými očami a mysľou, ktorá sa odmieta akokoľvek zúčastňovať na takýchto ránach. Možno bola lenivá alebo príliš unavená a zničená na to aby to dokázala. A tak jednoducho stíchla a uložila sa k dlhému spánku. Postupne ju následovali oči, nakoniec aj celé telo. V spánku, ktorý len bral neznesitelné minúty a daroval ešte neznesitelnejšie sny.

Niekedy je ťažké si vybrať medzi zlami, pretože aj cestou toho menšieho býva náročné ísť.

live long & prosper

(text písaný o 4tej v buse smerom do Plzne, začala mi hrať pesnička (hore), ktorú som často počúvala v lete...spomenula som si na tie rána kedy som sa zobúdzala s touto melódiou v ušiach a ako veľmi som ich neznášala)

kamíč.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama