Listopad 2013

Choroba a kreatívna nálada

16. listopadu 2013 v 12:01 | Mím |  tvoríme
Tie dni, keď ležíte chorý v posteli.
čítate
spíte
čítate
spíte
fotíte
tvoríte
A samozrejme myslíte na svojich milých spolužiakov ktorí v tomto čase píšu písomku z dvojstranového projektu o gréckej mytológií po anglicky.

fóbia.

10. listopadu 2013 v 20:27 | kamíč |  tvoríme
.každý nejakú má.
toto je konkrétne prvá zo série
myšlienka kresby spočíva vo vzťahu (na základe určitej podobnosti) dvoch strachov, na jednej strane z hmotných vecí na druhej z tých abstrakných-pocitových


názov: Fobia I. (hmyz/myšlienky)
formát: A2
technika: kresba ceruzkou + akvarel

zlá.

3. listopadu 2013 v 14:54 | kamíč |  kecáme

Zobúdzam sa s pachuťou ďalšieho ubíjajúceho rána v ústach.
Cítim ako ležím v posteli ale telo sa zdá priťažké na akýkoľvek pohyb. Otváram oči a zvraštím čelo, zase ich privriem, nepáči sa mi, že sa v izbe nachádza toľko svetla.
Zaostrievam na okolitú realitu, známe miesto zaplavené svetlom a potiahnuté modrým filtrom.
Zhlboka sa nadýchnem a oči zavriem.
Stále rovnaká.
A stále rovnaká chuť a pach letného polojasného rána, navodzujúci dojem prázdnoty.
Zvláštne letné dni, kedy mám náladu len zavrieť oči a prespať všetky tie ťažké chvíle, čo mali prísť a prídu. Vyhnúť sa rozhodnutiam, ktoré musia prísť a prídu.Ale hlavne sa ušetriť týchto prekliatych rán a zobúdzaní sa do okolitého neovplyvnitelného sveta. Ušetriť sa takýchto rán, ktorých vôňa predurčuje ďalší prázdny deň a pripravuje ma naň slabým odvarom. Prečkávam ho v posteli so zavretými očami bez štipky únavy. Vnímam okolité zvuky aj keď odmietam. Cinkot riadov. Plačúce dieťa. Zvuky reálneho života. Životov okolo mňa a v tom momente mimo mňa. So zavretými očami a mysľou, ktorá sa odmieta akokoľvek zúčastňovať na takýchto ránach. Možno bola lenivá alebo príliš unavená a zničená na to aby to dokázala. A tak jednoducho stíchla a uložila sa k dlhému spánku. Postupne ju následovali oči, nakoniec aj celé telo. V spánku, ktorý len bral neznesitelné minúty a daroval ešte neznesitelnejšie sny.

Niekedy je ťažké si vybrať medzi zlami, pretože aj cestou toho menšieho býva náročné ísť.

live long & prosper

(text písaný o 4tej v buse smerom do Plzne, začala mi hrať pesnička (hore), ktorú som často počúvala v lete...spomenula som si na tie rána kedy som sa zobúdzala s touto melódiou v ušiach a ako veľmi som ich neznášala)

kamíč.

Mystery box

2. listopadu 2013 v 22:15 | Mím |  kecáme
Krabica
Krabica pod postelou,
Pod perinami a uterákmi zahrabaná.
Pred mamkou skrytá,
plná spomienok z utajených koncertov
a plná nekalostí.
Krabica ako dôkaz,
že sme skazené deti dnešnej doby,
plné tajností.