Říjen 2013

Teddy picker

31. října 2013 v 17:52 | Mím |  fotíme

Fresh

12. října 2013 v 8:19 | mím |  fotíme
Mám rada takéto rána.
Keď máš čaj miesto chlapa, keď ešte nikto nie je vzbudený.
Keď sa konečne nemusím trápit že nestíham spraviť projekt so statickou elektrinou na fyziku, alebo spraviť esej o vulgárnom jazyku.
Keď brat s frajerkou konečne spia! A počujem namiesto vzdychov iba chrápanie.
Keď jediné čo ma vytiahne z postele je 10% baterie na notebooku.
tak som minule tak hrabala v počítači a našla pár fotiek z leta aj neleta, tak ich sem priložím.

večery a rána

6. října 2013 v 13:51 | kamíč |  kecáme
ani neviem do ktorej rubriky to zaradiť
počúvame/kecáme/fotíme

a moje víkendy začínajú byť čím ďalej tým viac náročnejšie.
začalo to tým, že sme sa stretli v Green tree...úplnou náhodou, ja som sedela v kresle a snažila sa učiť, písať sloh a navrhovať. Sedela som na Matcha Chai Latte na kolenách notebook a čerpala som inšpiráciu na Behance.
Nič mi nevychádzalo.
Nevadí veď mám ešte čas do polnoci s tým slohom.
A zrazu koho nevidím dve brčkavé hlavy, Mím a Romi.
že chceli ísť fotiť a tak si trošku šokované prisadli
a tak sme kecali,
zrazu, že sa ide k nám,
zrazu, padol návrh, že si spravíme pokojný večer na hrade
a zrazu mi píše "E", že mám prísť k Domu umenia - robí páskara na festivale, omrkli sme čo je to zač, a rozhodli sa teda urýchlene, vyrazili sme asi okolo deviatej z domu, po niektorých kapelách, ktoré sme chceli vidieť, nevadí aspoň sa tam pôjdeme pozrieť.
prídeme a máme pásky a sú biele
prehodíme pár slov, slušne poďakujeme
"nejdeme omrknúť, čo je v Starej tržnici?" "poďme znie to fajn."
BRNS
brutálni boli!
musím povedať, že som sa zabavila a hlavne si užila skvelú hudbu
ako ich teraz počúvam...je to neporovnatelné s live.
skvelá atmosféra, veselí tancujúci ludia okolo
a cítime sa skvelo





potom hrad
tma, svetlá, výhľady, zima,
mrznutie a dojmy


(o fotky sa postarala v tento večer Ramones Romi)

a nakoniec sme vyrazili do KCčka na koncert
mali sme chuť vraždiť opité ženské, ktoré vrážali do chrbta a do hláv a vlnili sa ako na najväčšej diskotéke
znami na wckách a v dave, ktorí vám kazia účesy
je čas ísť

Mím požiadaná o ruku
a potom sme sa zahrali na troch informátorov na lavičke ohladom najlepších diskoték.
celé v čiernom. v ťažkých botách, converskách. vyzeráme na to, že oblubujeme diskotéky?
odchádzame a Mím ma suvenír zo Stupavy
prídeme na Stanicu, pár centov podarujeme,
a zrazu pol hodina voľného času, na Stanici.
dosť nepríjemná situácia, vyťahujem svoj (bohužial) neónovo rúžový skalpel (orezávatko) pre každý prípad.
odrátavali sme minúty.
začínajú sa kopiť ludia.
vďaka bohu
divné otravné pohľady, človek nevie čo si má myslieť
konečne bus.
vezieme sa domov strašne unavené a o štvrtej konečne zaspávame.

a vraj si spravíme pokojný večer na hrade a potom pri filme
ale nevadí
najlepšie veci sú tie najspontánnejšie
a len tak mimochodom všetko to začalo Green Treečkom

live long & prosper
kamíč
(, ktorá nedopísala a neodovzdala sloh)

(rúž)ové a dym

2. října 2013 v 19:48 | kamíč |  kecáme
mám rada takéto zamračené chladné dni.
mám rada starú Bratislavu.
rada sa prechádzkam Starým mestom.
rada pozerám von oknom.
mám rada výhľad z Dunaja a mám rada spoločnosť pár ľudí.
rada sa pozerám na večernú Bratislavu z hradieb.
rada preliezam ploty na tajných miestach.


s kávou v rukách a Dallasom v ušiach v teple domova rozmýšlam nad tým kde budem sedieť za rok o takomto čase, čo budem robiť, a či mi tieto veci budú vôbec chýbať.
aj keď som menovala veci, ktoré mám rada na tomto meste, vždy je tu tá druhá stránka.
nechcem tu byť dlhšie už.
prežívať tu každý deň, dni, ktoré sa čím ďalej tým viac podobajú na seba.
12 rokov tu a veľa zmien.
dúfam, že budúci rok sa bude niesť v znamení jednej veľkej alebo sa o to aspoň pokúsim.
"ideme do Plzne?" "na pivo?" dúfam, že na veľa pív, a dúfam, že mi bude robiť spoločnosť istých pár ľudí.
plány a plány.
a ja sa teším, študovať niekde mimo tohto mesta, takto znie môj plán.
Plzeň/Brno/aa Bratislava...ale tá ako posledná možnosť.
už potrebujem vypadnúť, preč, k novým veciam. a hlavne prestať byť sentimentálna popri prechádzkach známimi ulicami.
nové ulice, noví ľudia, nová príležitosť, nový pocit.
a čím iným ako presťahovaním toto dosiahnem?
treba sa posúvať ďalej a ja viem, že keď neodídem skoro, zostanem postávať na rovnakých miestach, sedávať na rovnakých schodoch, sledovať rovnakých ľudí, cestovať rovnakými spojmi v rovnaký čas.
a už teraz ma to ubíja.

spolužiaci, kamaráti. budú chýbať. ale treba sa posunúť.
a nikdy už nechcem dopustiť aby ma niečo brzdilo vo veciach, ktoré som chcela zažiť.
a zatiaľ sa nenašiel taký závažný dôvod prečo by som mala zostať a pochybujem, že sa nájde...
aj keď je na jednej strane skvelý pocit, keď sa nájde niekto kto bude chcieť aby ste zostali...no na strane druhej, ak zostanete, prídete o príležitosť objavovať.
a pre mňa sa rovná objavovanie = cestovanie, a cestovanie zase sloboda.
a to je pre mňa dôležité.

a tak sme dnes boli v Dunaji so "S". Kochali sa výhľadom. vyfukovali a pochutnávali.
rozprávali sa o tom, čo bude. ona túži ísť do Anglicka a do Švédska, hovorila o tom plne rozhodnutá a mne dodala neskutočnú chuť zbaliť sa odísť.
hneď.
ísť.
dodala mi aj pocit, že všetko bude v poriadku aj keď budeme obe kade tade, ďaleko od seba, od blízkych.
stratila som svoju neistotu, v tom, ísť študovať mimo BA.
pretože tu vždy je miesto kam sa môžem vrátiť.
hádam nám to výjde, lebo nikdy neviete kam vás vietor zaveje.



tajné miesto, keď sme akčne pondelkovo preliezali ploty s Mím (smejem sa na tej toitoike) a zanechali po sebe odkaz, stratili slúchatká(!!!)

mám rada takéto dni

live long & prosper
kamíč