Září 2013

flesh&cash

29. září 2013 v 19:42 | kamíč. |  tvoríme

konečne dotiahnuté, dokončené a vytlačené

flesh&cash

čistá, čisté, čistý

16. září 2013 v 22:26 | kamíč |  kecáme
Brada hore, v oblakoch, úsmev na perách, ľahkosť na duši a prázdna hlava.
Vyfúknutý dym.

Je zvláštny pocit starať sa iba o seba. Dlho som ho nezažila a predsa to nie je tak dávno.
Vždy som bola sebec, vraj, a ignorant, aspoň tak to vraveli. Alebo nechápali, že ja som si jednoducho žila vo svojom svete odhliadnúc od všetkých ostatných problémov, od starostí z medziľudských vzťahov, asi bolo príliš ťažké pre mňa ich pochopiť alebo naopak.
Skôr či neskôr ale muselo prísť prebudenie, pretože žiť si mimo tohto všetkého je síce pekné, ale ľudia vám práve túto peknú vec len tak neodpustia.
Ale ako vravím, to je ich problém, ja si žijem ďalej ale je pravda, že tento problém mi dopraje nepríjemné chvíle.

Poznáte ten pocit, keď sa ocitnete na počiatku veľkej zmeny, chytáte neuveriteľnú paniku, snažíte sa zo všetkých síl nevnímať tú zmenu, alebo zabrániť aby sa udiala, ale keď vidíte, že je tá zmena nevyhnutná a neovplyvniteľná, rýchlo a potom už aj s chladnou hlavou a nadhľadom ju príjmete ako by vám to nikdy nerobilo problém.
Prečo je teda na začiatku všetkých zmien panika a strach a neistota?
Vždy som si myslela, že zmeny sú dobré, objaví sa niečo nové, ale zabudla som, že najskôr, aby mohli prísť nové veci, musia uvoľniť miesto tie staré, musia sa odsunúť, odstrániť, zabudnúť.
Definitívne.
A tak sa o to snažím.
Čakám na niečo nové (na modré ani požičané zatiaľ nie) popritom pomaly odstraňujem kusy a črepy starých myšlienok, starých radostí, starých hnevov.
Aby bola aj tá posledná kolonka prázdna.
Ako keď niekoho spoznáte a nemáte nič pripísané k dotyčnej osobe. Každou jednou otázkou, každým rozhovorom, si niečo pripisujeme a skladáme si dokopy informácie. Je to trošku divné ale ja si to predstavujem ako u lekára.
Podľa mňa má každý človek vo svojej hlave skrinku so zložkami o ľuďoch, ktorých stretol, a keď stretne niekoho a rozpráva sa, vytiahne zložku a pripíše tam vždy niečo nové, možno vyškrtne nejaké staré záznamy, ale tento zápis sa stále mení, pokiaľ teda ste s dotyčným/nou v kontakte.
A nájdu sa zložky, ktoré by ste na mieste zmazali, roztrhali a spálili.
Znie to strašne ale naozaj koľkokrát by to bolo ľahšie len tak odpratať človeka z našej mysle zničení jeho zložky?
Koniec koncov možno by som aj bola rada keby moja hlava fungovala na princípe charakterových zložiek
(Možno by som sa vyhla nepríjemným zisteniam, kebyže si prečítam prvé dojmy)
ale nefunguje bohužial.
a možno aj vďaka bohu

live long & prosper
kamíč