noc, ráno.

1. července 2013 v 1:02 | kamíč |  kecáme
dnes a včera.
neviem sa rozhodnúť, či mám rada alebo naopak neznášam tie moje nálady, keď mám chuť vypadnúť niekam preč.
keď máte spoločníka a máte cieľ je to jednoduché.
okej už som si z časti odskúšala, že spoločník sa ťažko hľadá, ale našťastie je tu Mím, ktorá je ochotná ísť so mnou na väčšinu "výprav za slobodou" (smejem sa na tom názve) aj v tú najnekresťanskejšiu hodinu.
presne ako dnes a včera.
(teraz už skôr včera a predvčerom)


aby som ušetrila niekoho kto toto bude čítať (ak vôbec niekto okrem seba- pozdravujem svoje budúce ja, a aj teba Mím) zdĺhavých a možno nudných zážitkov
skrátim to na minimum
tak pokúsim sa o to aspoň

vybrali sme sa do Starého mesta.
v sobotu.
známi, ktorých sme vôbec nečakali, ľudia a alkohol- čo sme zase očakávali vo veľkej miere, hudba, hrad, citrón, otravné reflektory, človek s rýľom v centre, ľudia čo vám hovoria nech neskáčete z nadchodu nad SAVkom pritom sa len kocháte výhľadom na prázdne ulice.
nečakaný telefonát, ktorý potešil a nečakané prekvapenie, ktoré potešilo z polovice.

úprimne, vážne mám rada naše večerné prechádzky po meste.
keď je prázdne, po cestách prejde minimum áut až máte chuť sa postaviť na biele pruhy a len tak si niečo zakričať.
keď z ulice vidíte do okien starých historických domov a rozmýšlate aké by bolo bývať tam.
asi som príliš sentimentálna ale vážne na tom niečo je. aspoň pre mňa určite.
cesta domov
jedna hodina ráno, uvarili sme si asi najsilnejšiu kávu akú som kedy mala, jediný dôvod bol to, že sme sa rozhodli uskutočniť ešte jednu vec, ktorú sme si dávnejšie plánovali, ešte bolo ale málo hodín tak sme si zapli The Perks of Being a Wallflower - srdcovku.
nespali sme
vtáky čvirikajú
4 hodiny ráno, a my sme už stáli v chodbe s dekami v rukách, kávou 3v1 z prášku (minula sa nám Nesca) v termoske, s pohárom a šálkou, balíkom piškótov, foťákom s vraj nabitými baterkami
zamykám byt a štveráme sa na Sandberg.
cestou sa smejem sa na tom čo sa stalo Miške, už mi nie je do smiechu keď zistím, že to schytal môj sveter.
biely darček od ranného speváka. ď.
už začínalo svitať, nejakým zázrakom sme sa dostali úplne hore tak rýchlo. Rozložili sme jednu deku, sadli si a druhou sme sa prikryli lebo bola vážne kosa, naliali si kafe, otvorili piškóty, zabíjali komáre a čakali.
vraj o pol piatej pche.
jeden jediný dôvod prečo sme nespali a liezli na kopec, v (pre nás) nekresťanskú hodinu, bolo to, že sme chceli vidieť vychádzať Slnko.
len tak.
spievať si s chuťou hnusnej kávy a piškótov v ústach, triasť sa od zimy, nemyslieť na to, čo všetko na nás čaká iba na daný moment, keď sa pred vami objaví červený žiarivý kruh a vy si spomeniete na tú scénu a musíte len súhlasiť
we are infinite

viac fotiek potom v ďalšom článku: )

kamíč : )
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama