1000x = 1 x

12. července 2013 v 15:44 | kamíč. |  kecáme
prvý krát niekomu naozaj veríte, prvý krát sa aj sklamete
prvý krát sa cítite slobodne so vztýčenou hlavou, prvý krát ucítite ako rýchlo je schopná klesnúť.
sklamanie, následne aj hnev.
Ticho prečkáte, uvidíte, čo bude ďalej, a takto sa to hromadí postupne pekne, jedna vec k druhej, drobnosť k drobnosti, a už toho máte pokrk.
Vtedy ľahko môžte stratiť hlavu, a verte, či nie, tá sa ťažko hľadá. Vy ste to, čo, je isté, vy ste, to, čo nesmiete stratiť.
Každý za niečo stojíme, tak prečo sa neustále zhadzovať, prečo neustále sedieť v kúte, prečo byť stále ticho?
A niektoré situácie si žiadajú to aby ste sa postavili, zakričali si, riadne z plných pľúc a udreli.
Vrátili všetko, čo sme prijali, zvrátili všetky nevýhody.
A možno..
si nakoniec uvedomíte, že jediné do čoho ste schopní udrieť je stena za vaším písacím stolíkom, ublížite tým maximálne sebe. Bude vás bolieť ruka, zanadávate si nahlas, ale po chvíli vás bolesť vráti späť do reality. Späť k tým veciam, ľuďom, na ktorých ste boli nahnevaní a zrazu uvidíte všetko v jasnejšom svetle. Uvedomíte si, že nakoniec je lepšie, že je tam ta stena, ktorá nič necíti, že vás bolí ruka a že ste obklopení takými ľuďmi.
O hneve by som vedela rozprávať veľmi veľmi veľa, ale už na to popravde nemám ani silu, poviem len toľko, že každý máme svoje dôvody byť nahnevaní, svoje ťažkosti, čo nás trápia, veci, čo nevieme prekusnúť.
A čo je lepšie? Potláčať to alebo nechať tomu cesty na povrch?
Človek by sa mal sám vyrovnať s hnevom, prijať ho, zmierniť ho, niekto potrebuje, na to boxovací mech, niekto len veľmi dlhú noc plnú myšlienok (keď je velmi zle, treba skombinovať). Tak či tak, hnev je niečím, čo človek keď dlho prechováva a živí ho, samého ho to likviduje. Ako parazit, berie živiny, odoberá silu posunúť sa ďalej, triezvo rozmýšľať.
Nemali by sme sa toľko zaoberať tým, čo nenávidíme, neustále menovať všetko zlé, neustále sa oháňať s tým, že náš hnev a nenávisť sú oprávnené.
nie je to ľahké
Viem, že sú situácie, ktoré sa len tak ľahko a hneď nedajú vyriešiť, hnev , ktorý je príliš hlboko zakorenený, sama viem o tom svoje ale začínam uvažovať nad tým, či naozaj chcem energiu plýtvať takýmto spôsobom. Myslím si, že radšej ju vložím do vecí, ktoré ľuďom nebudú ubližovať, ale ktoré by mohli potešiť/pomôcť.
a preto, budem radšej udierať len do mechu, potom niekomu pomôžem,
a usmejem sa, lebo si uvedomím, že nie je všetko tak na nič ako sa môže v jeden moment zdať.
a nebuďme egoistický, skôr sa viac usmievajme.

ak chceš zmeniť väčšinu začni od seba

live long and prosper :)
kamíč
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Hana Blau Hana Blau | Web | 16. července 2013 v 13:15 | Reagovat

Přemýšlím zda je možné hněv úspěšně potlačit, jestli tím potlačením nevytvoříme nějakou černou skříňku, která jednoho dne způsobí atomový výbuch nebo nějakou ošklivou nemoc, já jsem pro projevení hněvu. Nemusí to být vyloženě vůči někomu, ale třeba si to vybít, jak píšeš na boxovacím pytli nebo rozmlátit půl bytu, ta úleva za to rozhodně stojí. :D

2 kamíč kamíč | Web | 16. července 2013 v 23:12 | Reagovat

[1]: určite nie je dobré potlačovať hnev, preto si treba nájsť nejaký spôsob, najlepšie taký, pri ktorom nikomu neublížime: D
ono na druhej strane je hnev aj celkom dobrým nakopnutím ale to tiež len na chvíľu, potom už je len príťažou

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama